Bez prílišného hádzania klobúkov (pretože nepriateľ je stále silný, zatrpknutý a početný) musíme priznať, že Ukrajina odolala. Niet pochýb o tom, že teraz sa zrazu všetci „oklamaní“ ruskí okupanti a ich rodiny „osvietia“. Tí, ktorí v Rusku stále zavýjajú štýlom „nehanbím sa“ (toto je mimochodom skutočná ruská národná myšlienka), „pochopia“ pravdu, keď zasiahne. A „toto urobil Putin“ sa v najbližších rokoch stane sloganom „nového Ruska“.
Je jasné, že desaťročia negatívneho výberu a totálnych klamstiev neprešli bez stopy. Rusi, aj tí „dobrí“, žijú vo svete úplne odtrhnutým od reality. Kde inde „vyrastajú na starých sovietskych komédiách“ a kde „s bratským ľudom niet čo zdieľať“. Namiesto toho za 30 rokov Ukrajinci vychovali už jednu, ba až dve generácie, ktoré žili slobodne. Preto sa na despotizmus, dokonca okorenený nejakým pravoslávnym korením, pozerá s neskrývaným opovrhnutím.
Stále budeme mať príležitosť nechať sa prekvapiť, akí vynaliezaví dokážu byť ruskí propagandisti. Najprv povedia Rusom, že bojovali v Ukrajine so silami NATO, takže „neprehrali“. Potom pripomenú rok 1905 a rétoricky sa opýtajú, či sa ľudia neboja vrátiť do roku 1917. Áno, pomocou televízie sa všetci – propagandisti aj ich diváci – naraz ocitnú v roku 1937.
Medzitým, len čo Ukrajina konečne odoženie maniaka Putina, začnú sa po celom svete ako mávnutím čarovného prútika „koncerty“ platených „názorových vodcov“ a užitočných idiotov, aby obyčajný ruský ľud netrpel. kvôli ekonomickým obmedzeniam. Pridajú sa k nim tí, ktorí rozumne poznamenajú, že nie je možné priviesť celý národ do stavu nenávisti k Západu, aby sa nepodporovali revanšistické nálady.
Bude potrebné zaobchádzať s ním pokojne. A rovnako pokojne odovzdajte svoju pozíciu celému svetu. To, že Rusko tak, ako teraz existuje, je hrozbou pre zvyšok krajín a objavenie sa nového Putina môže byť len otázkou času. Že revanšizmus v Rusku rastie úmerne s rastom rozpočtu a že babičkám a deťom sa dá pomôcť jedlom, a nie novým napojením vojenskej mašinérie na svetovú ekonomiku. Existuje nádej, že Západ konečne pochopil nezmyselnosť dohôd s Ruskom, takže úlohou ukrajinskej diplomacie, diaspóry a kultúry bude neustále pripomínať.
Napriek tomu je však odteraz otázka Ruska pre Ukrajinu čisto bezpečnostnou otázkou. Na druhej strane, ak hovoríme o rozvoji, miesto Ukrajiny je u Západu. Navyše to bude prospešné aj pre samotný Západ, a to nielen z bezpečnostných dôvodov. Ak je Rusko odpojené od svetovej ekonomiky, potom ho musí niekto nahradiť. Prvým je Ukrajina. Kde je tiež veľa nerastov, pôdy, podnikov a čo je najdôležitejšie – špecialistov. A kam by mali smerovať investície.
Kým bude svet spolu s Ukrajinou pracovať na denacifikácii a demilitarizácii Ruska, Ukrajina by mala dostať Lend-Lease. Ak bude demilitarizácia Ruska trvať roky, tak Lend-Lease by mal trvať aj roky. Zabezpečenie hraníc takmer po celom obvode si vyžaduje obrovské zdroje. Ktoré sú teraz na Západe, najmä vo forme zmrazených ruských aktív.
A tu treba ešte raz vzdať hold ukrajinskému vedeniu, ktoré sa „nelepí“ na nejakých lenivých spojencov a nebalí nepríjemnú pravdu do farebných papierikov. Starí ustráchaní ukrajinskí politici, ktorí sa vždy pozerali do úst svojim západným partnerom, ktorí sa báli zle pozrieť ich smerom, sú znepokojení, akokoľvek tvrdé vyhlásenia Zelenského kazia vzťahy so Západom. Netráp sa tým. Spojenci sa zaujímajú o ich hodnotenie a Zelenskyj priamo spolupracuje s ich voličmi prostredníctvom médií. A ak Ukrajine nepomôžu súčasní politici, voliči na Západe si vyberú iných – tých, ktorí budú. A každý tomu veľmi dobre rozumie. Teraz sa nemecké „holubice mieru“ neodvrátia, nedovolia im to ani voliči, ani „junior partneri“ z východnej Európy a Pobaltia.
Ukrajina sa vrátila domov do kruhu civilizovaných národov. Navyše v postavení nie žobráka a študenta, ale ako príklad na napodobňovanie. Je škoda, že za to muselo byť obetovaných toľko životov.
