Najhoršie, čo sa v tejto histórii mohlo stať, je úspešný bleskový útok ruského agresora a rýchla porážka Ukrajiny. Vďaka čomu plánoval nepriateľ zmocniť sa Ukrajiny takmer bez boja, zabiť jej vedenie alebo prinútiť ho k hanebnej kapitulácii. Putin sa ale prepočítal, pretože si myslel, že ukrajinský štát neexistuje a ukrajinský národ je ďalší výmysel svetových „rusofóbov“. Pomýlil sa nielen v hodnotení Ukrajincov, ale zveličil aj význam mnohomiliardových infúzií pri vytváraní podvratnej protiukrajinskej siete na Západe aj na samotnej Ukrajine. Ukázalo sa, že Ukrajina a Ukrajinci sú schopní nielen zmiasť mapy, ale aj prelomiť všetky možné aj nemožné scenáre zmeny svetového poriadku.
Putin sa nepoučil z vojny, ktorá začala v roku 2014. Podcenil potenciál Ukrajincov a ich túžbu po slobode a oddanosť univerzálnym hodnotám, preto prehral hneď na začiatku. Precenil sily zla a prevládajúcu túžbu po zbohatnutí a zisku za každú cenu. Bol si dobre vedomý nedostatkov obchodného západného systému, bol si istý korupciou svetových elít, najmä starej ukrajinskej. Vedel vypočítať algoritmus ich konania po najbrutálnejších porušeniach medzinárodného práva a ľudských práv. Dúfal, že svet bude naďalej počítať zisky z obchodovania s absolútnym zlom. Že konzumnému západnému svetu nezostali žiadne morálne a etické princípy. A tu sa aj prerátal, lebo všetko má svoju hranicu.
Ukazuje sa, že Putin očakával, že sa bleskovo zmocní Ukrajiny a začne vyjednávať s dezorientovaným kolektívnym Západom za svojich podmienok. Po hanebnom správaní Euroatlantickej aliancie vo veci ruskej agresie voči nášmu suverénnemu štátu sa dá predpokladať, že NATO by sa neodvážilo brániť ani svoje malé krajiny. Pod tlakom jadrovej hrozby by ich jedného po druhom „vydávala“, čím by čoraz viac živila agresívne chúťky Ruskej federácie.
Je to škoda, ale zdá sa, že v západných krajinách nebol iný scenár ako ten, ktorý nastolil Putin. Zdá sa, že sa pripravovali len pre prípad odchodu Ruska priamo na hranice krajín NATO. Neverili Ukrajine a až na poslednú chvíľu začali dodávať vysoko presné zbrane a zdieľať spravodajské informácie. Možno dúfať, že Ukrajincom sa podarí do určitej miery vyčerpať a oslabiť vojenský potenciál Ruska. Potvrdzuje to aj fakt, že tí, vediac s istotou o agresivite Putinových zámerov, pri dodávkach zbraní siahli len ku kozmetickým sankciám voči potenciálnemu agresorovi. Pripomeňme, že aj notoricky známy Nord Stream 2 zamrzol až po ruskom útoku na Ukrajinu. A hmatateľné sankcie proti nej boli zavedené až po tom, čo ukrajinské mestá a dediny zhoreli pod údermi ruského agresora. Keď sa milióny utečencov presunuli k západným hraniciam. Keď bola preliata krv detí a nevinných ľudí.
Západ je vďaka svojim prieťahom, únikom a odmietnutiam rovnako zodpovedný za krv a ničenie, utrpenie a smrť v Ukrajine. Cynické vyhlásenia, že budú brániť každý centimeter zeme, ale len krajiny NATO v čase, keď sa Ukrajina kúpe v krvi, nie sú ničím iným ako prejavom zbabelosti a presúvania rizík na mladších členov Aliancie. Potvrdením prečo je hanebný príbeh s neochotou zavrieť nebo nad Ukrajinou a ne/odovzdaním poľských stíhačiek jej. Poľsko v tomto príbehu vyzerá ako zodpovednejšia a vyspelejšia krajina ako USA. Pretože presne toto chcú zaútočiť na Poľsko, odhaliť ho v prípade ruskej agresie a skryť sa za ňu. Vinu sa snažia zvaliť na Poliakov, pričom dobre vedia, že Putin je dokonca pripravený spustiť jadrový útok na Poľsko. Všetky tieto príklady dokazujú, že kolektívny Západ sa Putina naďalej bojí a žiaľ, do jeho výpočtov nebol zahrnutý hrdinský ukrajinský odpor.
Ukrajina však všetkých prekvapila. Do istej miery možno aj ona sama. Pretože po mnohých rokoch pestovania rozkolov na jazykových a historických základoch, kopaní hlbokých zákopov medzi regiónmi sa Ukrajincom podarilo okamžite zjednotiť a začať obdivuhodnú obranu. Ukrajina ukázala, že má dostatok síl nielen na zastavenie nepriateľa. Jeho bezprecedentný boj proti vonkajšiemu nepriateľovi ukázal monolitickú jednotu a konsolidáciu ukrajinského politického národa. Ukázalo Rusku a svetu, čoho je schopný malý štát v túžbe zachovať si suverenitu a dôstojnosť.
Ale pýcha, arogancia a podvod sú zlými radcami. Rusom sa Machrovova propaganda natoľko páčila, že jej sami verili. Verili, že za miliardy dolárov investovaných do vytvárania sietí zradcov sa nájdu ľudia ochotní vyjsť v ústrety okupantom chlebom, soľou a kvetmi. Rusko roky investovalo obrovské sumy do svojej piatej kolóny, do nechutnej propagandy, snažiacej sa prezentovať Ukrajincov ako nacistov a fašistov. Vyhlásil „denacifikačnú“ kampaň proti krajine, ktorá si absolútnou väčšinou zvolila za prezidenta Žida. Ukázalo sa, že jeden pochod s pochodňou ročne so zapálenými rolkami toaletného papiera na paličkách či vzácny pochod na „Deň Vyshyvanky“ nevytvoria humbuk nacistickej krajiny. Minister Lavrov, pritlačený západnými novinármi k múru z nejakého dôvodu, neuviedol jediný dôkaz nacistickej propagandy na modernej Ukrajine, okrem bľabotania o pochodňových pochodoch.
Rusko minulo nevyčísliteľné množstvo peňazí na niečo, čo v skutočnosti neexistovalo. Ukázalo sa, že hŕstka proruských príjemcov ruských peňazí robila len to, čo Kremľu vykresľovalo želaný obraz. Tvrdila, že Charkov, Mykolajiv, Odesa o príchode Rusov iba snívajú. A keď Rusko na príklade bábky „DĽR/LNR“ jasne demonštrovalo, aké „dary“ sa chystá dať Ukrajine, aj tí najoddanejší stúpenci myšlienok „ruského mieru“ ukradli peniaze a ušli. A teraz, po ruských zločinoch proti ukrajinskému ľudu, je Ukrajincami dlho nenávidený a preklínaný.
Pri pohľade na súčasnú situáciu v Ukrajine s rozbombardovanými mestami, obrovskými stratami, utečencami, s prílevom nepriateľov, s absenciou viditeľnej perspektívy uzavretia ukrajinského neba pred nepriateľom, možno nadobudnúť dojem, že situácia je kritická. Áno, situácia je vážna a hrozivá. Ale pozrime sa na predstavy a plány agresora, na ich výsledok? Ukrajina by už vôbec nemala existovať. Rusko by teraz malo diktovať svoje podmienky mäkkému Západu. Verte, že ak by Ukrajina padla, o žiadnych sankciách nemôže byť ani reči, pretože západné krajiny by rýchlo našli opodstatnenie pre nové dohody s Putinom. Napríklad motivujúce tým, že treba prijať milióny utečencov z Ukrajiny, zabezpečiť im bývanie, teplo a jedlo. A ako opustiť ruské nosiče energie?
V skutočnosti sa Ukrajine podaril skutočný výkon. A preto to najhoršie, čo sa jej mohlo stať, má už za sebou. Obhajovala svoje právo na nezávislosť. Naďalej sa energicky bráni a núti Západ k aktívnejším a zásadovejším krokom. Konfrontuje západné krajiny s tým, že je najvyšší čas konať solidárne proti svetovému zlu – Rusku, spoločnými silami. V skutočnosti obnovuje priamy význam univerzálnych ľudských hodnôt. Vďaka svojej odvahe, stabilite a zásadám ukazuje novú kvalitu politiky. Ukazuje národom potrebu zmeniť svoje elity a zásadne prebudovať medzinárodné bezpečnostné štruktúry.
Niet pochýb, že Ukrajina vyhrá. Chcel by som sa len pozrieť do sklenených očí tých svetových lídrov, ktorí nevidia, za akú obrovskú cenu Ukrajina mení tento svet. Preto by solidarita síl dobra a medzinárodnej podpory mala zabezpečiť víťazstvo a prosperitu pre nás všetkých. Musíme vydržať. Nemáme inú perspektívu.
