V situácii s bývalým šéfom Hlavného riaditeľstva spravodajstva Ministerstva obrany Ukrajiny Vasyľom Burbom sa všetci mýlia. A sám Burba sa na jednej strane stal extrémom a na druhej strane sa dostal na ostrie politického boja. Niektorí manipulujú kvôli hodnoteniam a zničeniu protivníka, iní nechránia inteligenciu, hoci by to mali robiť do posledného.
Klipové myslenie je škodlivé vo veciach národnej bezpečnosti. Používajú ho však všetky strany konfliktu, kritici aj obrancovia. Situácia so špiónom opäť dokazuje, že naše špeciálne služby zúfalo potrebujú reformy.
Už som písal a ešte raz zdôrazním – zo všetkých politických hier a vojen okolo špeciálnych služieb prehráva špeciálna služba, nie politickí konkurenti. A zvláštne správanie jednotlivých špiónov vyvoláva nedôveru v samotnú špeciálnu službu, pretože tá sa čoraz viac vzďaľuje od bojového bratstva a začína pripomínať klub ufňukaných chlapcov, ktorí chránia seba, nie štát a inštitúciu.
Situácia s Burbom opäť kričí, že reformu špeciálnych služieb netreba odkladať a priamo poukazuje na ich hlavný problém – politické menovania. Túžba vymenovať verného vodcu a nie profesionála neprináša krajine výsledky. V súčasnosti väčšina orgánov činných v trestnom konaní prijíma vodcov, ktorí sú pripravení slúžiť predovšetkým prezidentovi alebo politickému patrónovi. Takto funguje súčasný politický systém.
Stojí však za zmienku, že v Ozbrojených silách Ukrajiny a Národnej garde Ukrajiny boli vedúci predstavitelia menovaní nie z politických motívov, ale s prihliadnutím na potreby útvarov a bezpečnosť krajiny.
Politika v akejkoľvek forme zasahuje do práce špeciálnych služieb. A to sa stalo obzvlášť hojným po roku 2014. Pretože na jednej strane je potrebné uspokojiť dopyt po „pomste“ a na druhej strane vojna zvýraznila, ako silne sú špeciálne služby integrované do politiky.
Preto ak nie politici, tak do vedúcich funkcií boli dosadzovaní politicky lojálni ľudia, aby boli pripravení každú chvíľu „vyžmýkať“ konkurenta alebo otvoriť kauzu na PR. A zdá sa, že sme si rozumeli. A nejde ani tak o škandál s „Wagnerovcami“, ale o to, ako sa k nám budú správať naši partneri v EÚ, USA a Kanade. Lebo načo by sa s nami mali deliť o inteligenciu, keď im zajtra bude mávať poslanec alebo novinár na inej relácii. V skutočnosti si politikou ničíme bezpečnosť. A tu nie je na vine jeden, ale všetci. Pretože táto situácia nezačala dnes ani včera, ale bola zdedená od KGB. A namiesto reforiem máme stále situačné riešenia.
Majdan pre Burbu
Môžete samozrejme obviniť Burbu z akcií proti Euromajdanom alebo z akýchkoľvek iných zločinov spáchaných orgánmi činnými v trestnom konaní proti Ukrajincom. Na druhej strane medzi jeho oficiálne povinnosti patrí schopnosť dávať a vykonávať príkazy. Burba rozkazy plnil a zostáva určiť, či ich možno interpretovať ako „nezákonné“.
So začiatkom vojny väčšina bezpečnostných zložiek, ktoré boli na Majdane a plnili príslušné rozkazy vedenia, odišla bojovať do Doneckej a Luhanskej oblasti proti ruským jednotkám a separatistom. V oboch prípadoch sa riadili rozkazom a konali v rámci svojich právomocí. A práve súd by mal povedať, kto prekročil hranicu, menovať mená a nie zovšeobecňovať. Kolektívna zodpovednosť by tu nemala fungovať. Medzi tými, ktorí išli do vojny, boli na udalostiach na Majdane dva typy bezpečnostných zložiek. Niektorí sa išli schovať s certifikátom účastníka vojny, no našli sa aj takí, ktorí verili, že „vina za Majdan sa dá zmyť krvou“ (každý však krivdu cítil inak a nie vždy išlo o vraždu resp. bitie). Ťažko povedať, čo bolo cieľom Burbu. Ale stojí za to pochopiť, že žiadna krajina si nemôže dovoliť rozptýliť bezpečnostný personál.
„Svedomie národa“
Zároveň treba pochopiť, že účasť na vojne a „zmývanie“ viny krvou nerobí z človeka „svedomie národa“. Pretože tam sú demonštratívne akcie a sú také, ktoré zažijete a pochopíte nielen ako PR. A tu je dôležité sledovať celú kariéru človeka. O tom, že Burbov špión počas vojny s Ruskom krajine prospel, niet pochýb. Ale nemôže sám naznačiť, čo je správne a čo nie. O to viac hrať spolu s jednou zo strán politického boja.
Burba svojimi verejnými vystúpeniami nezachránil operáciu a nesnažil sa nikoho potrestať (neuviedol žiadne mená), len na seba viac upozornil pre ďalší kariérny rast. A práve jeho činy viedli k útoku na špeciálnu službu, zaútočil na svojich bývalých podriadených, čím sa zachránil. Zároveň zdiskreditoval postup hlavného riaditeľstva spravodajstva a ohrozil operácie, ktoré v tejto chvíli prebiehajú.
Netreba si tú svoju „vyčerpať“.
Zodpovedné vedenie je nielen v Ukrajine, ale aj v modernom svete veľmi zriedkavé. V situácii so skautmi a Burbom sa nekorektne zachoval prezident osobne a vedenie žeriavu a rôznych orgánov činných v trestnom konaní.
Ak bola „zámienka“ zo strany vyšetrovateľa GUR, tak to malo byť vyšetrené a až potom sa malo rozhodnúť o prepustení, zbavení krytia a zrušení krycích pasov. Ak by sa tak nestalo, tak by sa bezpečnostné zložky nemali takto rozptýliť. Toto je signál pre ostatných, že nebudú zakrytí ani zachránení. Spravodajská služba vo väčšine prípadov plní úlohy, ktoré sa dotýkajú záujmov štátu, no nie vždy sú romantické alebo hrdinské. Pochopenie, že prezident a štát vás chránia, je veľmi dôležité. Ale takýto „lejak“ ukazuje, že stojí za to zvážiť politickú situáciu a počúvať smer vetra. A to ničí prácu špeciálnej služby.
Aktivisti novinári
Po roku 2014 sa ukrajinskí novinári, ktorí si hovoria nezávislí, začali vyjadrovať, že sú tiež aktivisti (aktívni občania Ukrajiny) a nedokážu na diaľku pokryť všetky udalosti. Ale aj v takejto subjektivite je vždy hranica. Samozrejme, nemôžete dať hlas separatistom a okupantom a budete zatvárať oči pred niektorými „zásekmi“ našej armády. Účasť masmédií na politickom boji a pokus prekryť ho „občianskym postojom“ však diskredituje žurnalistiku ako profesiu a je dielom proti nepriateľovi. A je úplne jedno, o akej fáze Burbovej kariéry píšete: Majdan alebo „aféra Wagner“. Snaha zvyšovať úroveň napätia každou ďalšou novinkou pôsobí proti spoločnosti. Masmédiá by mali, naopak, ukazovať situáciu z rôznych strán a podávať maximum informácií a minimum emócií.
To nie je prípad Burba, Wagnerovcov a Majdanu. Burba nerozohnal Majdan a nezabíjal Ukrajincov, bol zodpovedný za časť operácie v medziach svojej právomoci. Burba a jeho podriadení vykonali chladnú operáciu s cieľom zdokumentovať zločiny a získať informácie o nepriateľovi. Vďaka tomu, že sa im podarilo vypočuť teroristov, sú teraz špeciálne služby lepšie informované nielen o ľuďoch, s ktorými hovorili, ale aj o komunikačných systémoch, vedení a špecifikách operácií, ktoré okupanti na Donbase vykonávajú. A táto informácia je vzhľadom na nedávne udalosti na hraniciach veľmi dôležitá. Existuje aj možnosť, že medzi ruskými žoldniermi sa objavili agenti naverbovaní ukrajinskou rozviedkou. Samotná myšlienka na to spôsobuje, že si nepriateľ navzájom nedôveruje.
Otázok je však stále veľa. Takáto operácia ako pristátie osobného lietadla v cudzej krajine sa nevykonáva spontánne. Mali by tam byť Burbove úradné záznamy a správy, jeho príkazy, príkazy prezidenta s povoleniami či zákazmi operácie. Doteraz žiadna zo strán takéto dokumenty nepredložila. Z nejakého dôvodu ich blogeri a novinári nedostanú. Takže tam nie je všetko také jednoduché. Ak tam nie sú a všetko bolo postavené len na prstoch, tak je to slabosť a krátkozrakosť.
Celá táto situácia jasne svedčí o tom, že je potrebné reformovať špeciálne služby, aby to bolo zrozumiteľnejšie pre ľudí, ktorí sa zodpovedajú Najvyššej rade, je potrebné konečne zastaviť politické menovania a odstrániť politiku z práce špeciálnych služieb.
