Príkaz ministerstva obrany o povinnej vojenskej registrácii nielen mužov, ale aj žien poriadne otriasol ukrajinskou spoločnosťou a vyvolal vlnu štipľavých komentárov a mémov, ktoré sa šírili sociálnymi sieťami a webmi. Násilnosti akoby sa štát pripravoval na vyhlásenie všeobecnej mobilizácie. Ale v skutočnosti ide o plánované opatrenia rezortu obrany na účtovanie ľudských zdrojov, ktoré môžu byť v prípade potreby potrebné. Mimochodom, ženy niektorých povolaní, predovšetkým lekárky, boli povolané už skôr, ale to nespôsobilo taký rozruch.
„Dievčatá si strihajú vrkoče a pevne šnurujú barety…“
V súčasnosti ministerstvo obrany rozšírilo zoznam odborností (lekári, právnici, programátori, knihovníci, pracovníci múzeí, psychológovia, novinári a pod.), po ich získaní musia ženy prísť do územných centier náboru a sociálnej podpory, keďže sa teraz nazývajú vojenské komisariáty a sú registrované podľa výsledkov vojenskej služby – lekárska komisia. O okamžitom doručení predvolania a automatickej odvode sa nehovorí. Vlasť ich môže mobilizovať len v prípade stanného práva alebo počas osobitného obdobia. A už teraz môžu ženy dobrovoľne nastúpiť do služby na základe zmluvy.
So začiatkom vojny na Donbase sa výrazne zmenila tvár armády. Vojenská služba už nie je vnímaná ako čisto mužská záležitosť. Pred niekoľkými rokmi štát vyvodil závery a rozšíril zoznam vojenských účtovníckych odborností pre ženy, ktoré predtým pri plnení bojových úloh boli na papieri na pozíciách kuchárok, úradníčok a účtovníkov.
Takže teraz má armáda prieskumníkov, guľometov, granátomety, mínomety, ostreľovačov, protilietadlové delá, tankery a mnoho ďalších špecialistov. Už to nie sú len „berezhiny v epoletách“, ako ich ešte donedávna radi vykresľovali médiá, ale bojovníci, ktorí vedia a robia svoju prácu. Okrem toho ženy získali prístup k dôstojníckym funkciám. Najmä Veliteľstvo zdravotníckych síl vedie brigádna generálka Tetyana Ostashchenko.
Len v ozbrojených silách v súčasnosti slúži viac ako 30 000 žien, čo je 15,6 % z celkového počtu vojakov. Do roku 2014 ich bolo o niečo viac ako 14 000. Teraz má štatút bojovníčok 16 700 ukrajinských žien, 302 z nich bolo ocenených štátnymi vyznamenaniami.
Zmena v prístupe k rodovej problematike sa dotkla aj názvu štátneho sviatku Deň obrancov Ukrajiny, zavedeného v roku 2014. Tento rok sa na legislatívnej úrovni stal Dňom obrancov Ukrajiny – z dôvodu náležitého uctenia si vojakov oboch pohlaví.
Správne a potrebné kroky smerujúce k zabezpečeniu rovnosti práv zároveň ukladajú určité povinnosti tým, ktorí sa rozhodli, obrazne povedané, „vymeniť šaty a opätky za maskáče a barety“. Žena v armáde sa stáva normou, no napriek tomu mnohé z nich musia prekonávať stereotypy a získavať dôveru v prevažne mužské kolektívy.
„Nestačí len schvaľovať zákony, treba si aj získať rešpekt, nemožno ho vyžadovať. Ženy by mali, ak majú rovnaké práva, vykonávať aj rovnaké povinnosti. Teraz nastávajú nepríjemné situácie, keď ženy zabúdajú, že prišli slúžiť a bojovať. Sú ženy, ktoré bojujú naozaj na úrovni. Je ich veľa, sú to výborní bojovníci, mužom dajú náskok. Aby sme sa zrovnoprávnili, malo by to byť dielom mužov aj žien. To znamená, že ak vstúpi do armády, musí kopať zákopy na rovnakej úrovni ako všetci ostatní,“ povedala vojnová korešpondentka Jevgenia Podobna, ktorá získala Ševčenkovú cenu za knihu „Dievčatá si strihajú vrkoče“ o bojovníčkach na východe. v komentári pre „Ukrajinský rozhlas“.
Si pripravený na boj?
Presvedčenie, že ochrana vlasti je vecou všetkých, a nielen mužov, však nie je také jednotné. Bleskové prieskumy verejnej mienky občanov v uliciach ukrajinských miest a príspevky na sociálnych sieťach, samozrejme, nepredstierajú, že sú reprezentatívne a hlboko analyzované, ale sú dobrým barometrom verejnej mienky. Nedávne nariadenie ministerstva obrany o vojenskej registrácii žien (nie brannej povinnosti!) bolo našimi krajanmi prijaté prevažne kriticky a skepticky. Ako ďalší pokus štátu zaťažiť ľudí, ktorí budú v podmienkach pandémie Covid-19 nútení stáť v rade na bývalých vojenských komisariátoch a skladať provízie v nemocniciach. Ako spôsob, ako od nich a ich zamestnávateľov „vymámiť“ pokutu (od roku 2023) za nedodržiavanie zákona. Ministerstvu obrany vyčítali aj slabú komunikáciu, pretože rozkaz bol vydaný ešte v októbri a v decembri nadobudol platnosť, ale dalo sa pripraviť ženy na inovácie. Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj začal tlmiť negativitu a niektoré tvrdenia stiahol. Zazneli aj obľúbené argumenty ľudí o uprednostňovaní brannej povinnosti do služby prezidenta, funkcionárov, poslancov a ich detí.
Namiesto toho decembrový prieskum Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie zaznamenáva mierne odlišné trendy. V prípade zásahu Ruskej federácie je 33,3 % Ukrajincov pripravených na odpor so zbraňou v ruke (58 % mužov a 12,8 % žien), ďalších 21,7 % sa zúčastní na akciách občianskeho odporu (17,1 % mužov a 25, 5 % žien). 14,8 % plánuje ísť do bezpečného regiónu Ukrajiny, 9,3 % pôjde do zahraničia, 18,6 % neurobí nič.
S týmito ukazovateľmi sa dá zaobchádzať rôzne, ale situácia nie je oveľa lepšia v popredných európskych krajinách, ktoré sú súčasťou NATO. Združenie v roku 2015 WIN/Gallup International vykonal globálny prieskum a zistil, že 29 % Francúzov, 27 % Britov a 18 % Nemcov je pripravených bojovať za svoju krajinu. Najvyššie miery v Európe mali vtedy Fíni (74 %) a Ukrajinci (62 %).
Takže nie všetko je také pesimistické. Máme bitkami zosilnenú pravidelnú armádu. Je tu skúsená operačná záloha prvej línie, ktorú možno povolať bez vyhlásenia mobilizácie. Je tu operačná záloha druhej línie pre rozmiestnenie jednotiek územnej obrany. Celkovo ide o viac ako 200-tisíc záložníkov.
Príprava obyvateľstva na národný odpor a všestranná obrana by sa mala stať zárukou zachovania suverenity Ukrajiny a odstrašujúcim prostriedkom pre nepriateľa, ktorý v okolí našich hraníc hromadí sily a prostriedky. Uvedomenie si tejto skutočnosti zo strany krajanov, mužov a žien, a ich praktické činy pomôžu krajine obstáť a vyhrať. Predsunutá základňa je základňa.
